Fotografia číslo 7
Jedna z mojich najobľúbenejších
ciest v našej dedinke vedie poza domy k mojej milovanej čerešni. Chodievam ňou celkom
často keď chodíme von so psami. Dnešná prechádzka bola o niečo
výnimočnejšia.
Je pár dní po Vianociach a vonku konečne chumelí ako sa patrí. Zimu
nemám
rád, ale keď padá sneh je to hneď o niečom inom. Vietor hrá zimnú
pesničku
a po niekoľkých minútach vonku začína byť slušná zima. Mám pocit že
studený vzduch ktorý zhlboka
dýcham mi zmrazí pľúca. Lietajúce vločky okolo mňa mi to však dokonale
kompenzujú. Niektoré mi skončia na tvári, niektoré sa včas vyhnú
a niektoré
mi skončia rovno za krkom pretože foťák na krku mi sťahuje kapucňu. Po
pár chvíľach
chôdze prichádzam na svoje obľúbené miestečko. Z jednej strany
nostalgický
kúsok miesta ktoré mi toho veľa pripomína a z druhej pole, na konci
ktorého je les. Zastavím sa a vyberiem fotoaparát. Natiahnem film,
nastavím čas, clonu a cvak... Chvíľku ešte pobudnem, užívam si pohľad. Pozorujem vločky ako pomaličky všetko zakrývajú a pohnem sa ďalej
smerom k lesu. Vŕzgajúci sneh pod nohami je pre mňa ten najkrajší
povianočný darček.
Toto miesto som fotil
už niekoľkokrát, ale zasnežená fotografia mi chýbala. Je na nej ešte kúsok
starého Zálesia. Táto fotografia bude zaradená do Premien Zálesia.
(Leica M7/DM Paradies
400/Voigtlander 35 f1.4)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára