.Bratislava

Vykračujeme si pomaličky po poľnej ceste smerom k čerešni. My piati. Bejka, malá Bejka, ja, Moly a ako posledná sa šuchce Ajsa. Je niečo poobede, prišiel som z práce a to znamená, že treba ísť aspoň na krátku prechádzku. Vzduch opäť nádherne vonia, Zálesie má v tomto navrch pred zvyškom sveta. Sprevádza nás teplý vánok a Ajsine dychčanie. Jazyk vyplazený po zem, až mám pocit, že si ho bude o chvíľu ťahať po hline. Tak radšej ešte zvoľňujeme tempo. Predsa len, 98 rokov v prepočte je už dosť na atletické výkony. Po pár chvíľach chôdze zastavujeme v tieni pod korunou čerešne. Z diaľky je počuť krik detí, ktorý sa snaží prehlušiť šum lístia a vysokej trávy. Čas na oddych. Človek si tieto chvíle začne s pribúdajúcim vekom vážiť viac a viac. Pozerám na Ajsinku ako si odfukuje a spokojne leží v tráve. Cvak.