štvrtok 12. marca 2015










Toto je jedna z vecí pre ktoré milujem Prahu. Takéto rána niesu nikde inde na svete.



Ľahký vzduch mi naráža do tváre na ktorú mi dopadajú posledné dažďové kvapky.
Toto je koniec cesty a aj tak si od cieľa vzdialený milión rokov.
 Pozerám do teba ako do zrkadla ale nevidím svoj odraz.
Urobil som k moru tisíc prázdnych krokov.
Pozri hore, vesmír je otvorená kniha.
Zapamätaj si tento moment a bez strachu vykroč ďalej.




















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára