Michal Zajacek

Banská Štiavnica

Je tomu už temer dva roky nepočítajúc 2 pohody, čo som bol na "klasickej" dovolenke. Po nespočetných hodinách plánovania kam tento rok na dovolenku, či more, či kopce, či blízko, či ďaleko, si to tento rok nakoniec odniesla Banská Štiavnica. A som rád. Veď kto by nebol. Tento nádherný malý kus zeme v sebe ukrýva veľký potenciál. Vzal som si so sebou teda okrem mojich žien aj 3 ks fotoaparátov. Leicu M7 na čiernobiele fotografie, Yashicu 124G taktiež na čiernobiele ale nádherne kockaté a nakoniec malý Olympusík s farebným filmom.  Mal som dohodu so Stankom, že vezmeme aparáty a budeme objavovať celý deň. Najradšej som bol keď hodina postúpila a schyľovalo sa k večeru. Mesto pomaličky ale isto utíchalo. Kolesá áut prestali narážať na kamennú cestu. Zlatisté slnko sa začalo schovávať za staré banské domy a komíny čo tvorilo nádherné tiene celým mestom. 

Keď sme zablúdili do uličiek kde sme nestretli živú ľudskú dušu ale len mačky, akoby ma niekto vzal na výlet do rokov minulých. 

Čas tu plynie akosi inak. Akoby ma míňal. Točil sa okolo mňa ale nijako mi nezavadzal, nedajbože chcel ukrojiť zo života. Len ticho pomaličky sleduje čo sa deje okolo. Ak si človek potrebuje oddýchnuť od hluku aj v centre mesta počas turistickej špičky, treba zájsť do kostola. Za ťažkými dverami zostáva všetok hluk. Dnu sa dostane len čo to z neho. Človek tak môže nerušene plnými dúškami nasávať ticho a kľud.  Akoby som sa zrazu ocitol na inej planéte. Z dumania ma iba sem tam vyruší smiech dievčat, študentiek ktoré prišli pozrieť kamarátku ktorá vyberá vstupné. Už sa jej zrejme nechcelo sedieť samej celý deň pri dverách. Ako som sa dozvedel o Štiavničanoch sa traduje, že keď svoje kozy vyvedú na pašu, uväzujú ich o komíny. Či je to pravda neviem, ale podmienky na to majú skvelé.

(Všetky fotky sú vyvolané v chémii Kodak. Pôvodne som vyvolával vo fome, ale výsledok je lepší s Kodakom )

Táto čierna mačka ma hodnú chvíľu prenasledovala. Že vraj nosia šťastie. Tak uvidíme.