Je zvláštne ako sa vie život krútiť a aké kľukaté cestičky vedie. Tieto fotografie na film som urobil ešte trošku dávnejšie. V našom starom dome v ktorom sme kedysi bývali aj my, kým sme stavali dom v ktorom sme teraz.
Maličký skromný domček s kuchyňou, kúpeľňou,
komorou a spálňou ktorá bola zároveň aj detská izba. V izbe bola manželská posteľ a pri stene
dvojposchodová. Ja som mal vrchnú palandu. Hneď vedľa bola vysoká skriňa na
ktorej vrchu som si schovával dôležité a tajné veci. Čo presne si už nepamätám,
ale keď to bolo hore, určite to muselo byť super tajné. Dalo sa k tomu dostať
len tak že človek vyliezol na vrchnú posteľ. V tejto izbe sme boli piati.
V kuchyni sa kúrilo kachľami a tie potom zohrievali vodu do
radiátorov. V kúpeľni bol veľký boiler kde sa ta teplá voda držala. Naši
raz šli len vedľa domu na terasu kde sedeli s návštevou. Bolo to večer.
Nás uložili spať. Radiátor trebalo často krát odvzdušňovať a ak nie, tak
strašne búchal. Veľmi som sa toho vždy bál. Ale tento krát som nabral odvahu a prešiel okolo neho až von, aby
som oznámil našim že máme v radiátore zasa strašidlo. Dnes, po neviem
koľkých rokoch som vyfotografoval naše deti. V tej istej spálni. Na tom
istom mieste ako mali posteľ naši rodičia. Zdá sa mi to neuveriteľné a nikdy
by som si nebol pomyslel, že sa niečo takéto stane. Hlavne nie vtedy, keď bol dom neobývaný a bola z neho letná kuchyňa kde sa robili zabíjačky a istý čas sme tam mali skúšobňu
pre našu punkovú kapelu.
Presne v tej izbe kde sa teraz hrajú naše deti.
A rodičia sme
my.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára